Jurek, advokátska kancelária, s.r.o.
Blaha, Erben & Partneri
JUDr. Dalibor Vyhnálik, PhD.
Mostová 2, 811 02 Bratislava, Slovakia
Tel: +421 2 592 28 151, +421 911 400 388
- Úvod: Prečo je vstup investora zlomovým momentom
Vstup investora do firmy je pre väčšinu podnikateľov zlomovou situáciou – firma získava kapitál, know-how či kontakty, súčasne však zakladatelia odovzdávajú časť rozhodovacej právomoci, zisku a budúcej hodnoty spoločnosti. V praxi často vidno scenár, keď sa strany rýchlo „dohodnú“, investor odošle peniaze a až potom sa rieši, čo presne má byť v zmluve. Takýto postup je nebezpečný – pri prvom vážnejšom konflikte si každá strana „pamätá“ pôvodnú dohodu inak.
Cieľom tohto článku je ukázať, prečo pri vstupe investora nestačí ústna či e‑mailová „gentlemanská dohoda“ a ktoré kľúčové oblasti musia byť upravené v investičnej zmluve a v spoločenskej zmluve/stanovách: nastavenie podielov, hlasovacích práv a jasného mechanizmu exitu.
- Prečo nestačí „gentlemanská dohoda“
Ústna dohoda, prípadne stručný e‑mailový súhrn, síce môže byť právne relevantný, no vo väčšine prípadov neobsahuje podrobné riešenia situácií, ktoré pri dlhodobom podnikaní nevyhnutne nastanú. Pri investíciách ide navyše o zložitejšie právne vzťahy – vstup nového spoločníka, prevod alebo nadobudnutie obchodného podielu, zvýšenie základného imania, zmeny spoločenskej zmluvy a nastavenie práv spoločníkov.
Obchodný podiel predstavuje súhrn majetkových a nemajetkových práv a povinností spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti; jeho výška sa spravidla určuje podľa pomeru vkladu k základnému imaniu, ak spoločenská zmluva neurčí inak (§ 114 ods. 1 Obchodného zákonníka; Najvyšší súd SR, rozsudok sp. zn. 2Obdo/94/2021).
Tieto práva nemožno účinne dodatočne „dopovedať“ (spätne), ale musia byť jasne zachytené v zmluvnej dokumentácii a v spoločenskej zmluve.
Najvyšší súd SR opakovane zdôraznil, že nositeľom práv a povinností spoločníka je výhradne osoba zapísaná ako spoločník; nikto iný (napr. manžel spoločníka) nemôže zasahovať do práv spoločníka mimo rámec zákona a spoločenskej zmluvy (Najvyšší súd SR, rozsudok sp. zn. 6Obdo/30/2009, citovaný v rozsudku sp. zn. 7Cdo/138/2021). To platí o to viac pre investora – ak sa jeho práva a povinnosti riadne nezakotvia, reálne neexistujú.
„Gentlemanská dohoda“ je teda vhodná možno ako prvotné rámcové porozumenie, nie však ako dlhodobý základ investičného vzťahu.
- Základné modely vstupu investora do spoločnosti
3.1. Priamy vstup do základného imania (equity investment)
Najčastejší model v slovenskej praxi je, že investor sa stane spoločníkom s.r.o. tak, že buď:
- nadobudne časť existujúceho obchodného podielu prevodom od doterajšieho spoločníka, alebo
- vstúpi do spoločnosti pri zvýšení základného imania novým vkladom.
Pri prevode obchodného podielu na inú osobu zákon vyžaduje písomnú zmluvu, osvedčené podpisy a vyhlásenie nadobúdateľa, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám; účinky prevodu voči spoločnosti nastávajú doručením zmluvy spoločnosti, prípadne až po súhlase valného zhromaždenia, ak sa vyžaduje (§ 115 ods. 2 až 4 Obchodného zákonníka).
Pri zvýšení základného imania novými vkladmi musia byť dodržané pravidlá o splácaní vkladov, prednostnom práve doterajších spoločníkov a o písomnom vyhlásení záujemcu, ktorý nie je spoločníkom, že pristupuje k spoločenskej zmluve; jeho podpis musí byť úradne overený (§ 143 ods. 1 a 3, § 143 ods. 4, § 113 Obchodného zákonníka). Zmluvné nastavenie investície preto musí byť zosúladené s formálnym postupom podľa Obchodného zákonníka.
3.2. Pôžička / konvertibilný úver (convertible loan)
Alternatívou k okamžitému vstupu do základného imania je model konvertibilného úveru – investor poskytne spoločnosti úver (alebo iné obdobné plnenie) s tým, že má možnosť alebo povinnosť v budúcnosti tento úver premeniť na obchodný podiel (konverzia). Obchodný zákonník výslovne umožňuje, aby spoločník alebo určitá spriaznená osoba poskytla spoločnosti úver alebo obdobné plnenie, ktoré hospodársky zodpovedá úveru (§ 121 ods. 2 Obchodného zákonníka).
Pri konvertibilnom úvere je kľúčové dohodnúť tzv. valuáciu pri konverzii, diskont pre investora a presný mechanizmus konverzie na podiely – bez toho je neskorší vstup investora do spoločnosti právne aj fakticky problematický.
3.3. Pokročilejšie štruktúry (SAFE, tiché spoločenstvo, holdingy)
V medzinárodnej a start‑upovej praxi sa používajú aj ďalšie formy financovania, ako sú zmluvy typu SAFE, tiché spoločenstvo či vstup investora cez holdingovú štruktúru. Ich použitie má dopady aj z hľadiska slovenskej regulácie, ochrany veriteľov i daňových aspektov. Pre tieto modely je nevyhnutné, aby investičná zmluva bola presne zosúladená so štruktúrou skupiny a s obsahom spoločenskej zmluvy/stanov.
- Nastavenie podielov: Koľko odovzdať a čo si nechať
4.1. Valuácia firmy a percento pre investora
Výška podielu investora sa spravidla odvíja od hodnoty firmy pred investíciou (pre‑money valuácia) a od výšky investície. Hoci Obchodný zákonník priamo nepracuje s pojmom valuácia, dispozitívna povaha úpravy umožňuje spoločníkom určiť výšku vkladu a výšku obchodného podielu flexibilne, pokiaľ sú dodržané minimálne zákonné limity (§ 114 ods. 1, § 110 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka; Najvyšší súd SR, rozsudok sp. zn. 2Obdo/94/2021).
Prakticky to znamená, že pri vstupe investora je možné napríklad dohodnúť:
- relatívne nižší percentuálny podiel pri vyššej valuácii,
- alebo naopak vyšší podiel pri nižšej valuácii,
- či diferencované podiely zakladateľov a investora pri rôznych výškach vkladov.
Rozhodujúce je, aby tieto pomery boli jasne uvedené v investičnej zmluve a premietnuté do spoločenskej zmluvy.
4.2. Rozrieďovanie (dilution) pri ďalších investičných kolách
Pri ďalších investičných kolách dochádza spravidla k rozrieďovaniu podielov existujúcich spoločníkov. Všeobecná úprava poskytuje doterajším spoločníkom prednostné právo prevziať záväzok na nové vklady v pomere ich existujúcich vkladov (§ 143 ods. 1 Obchodného zákonníka). V investičnej zmluve si však strany môžu dohodnúť odlišné pravidlá – napríklad, že investor bude mať zabezpečené minimálne percento podielu aj po ďalších kolách (anti‑dilution mechanizmy), čo bude mať priamy dopad na podiel zakladateľov.
Bez zmluvného nastavenia týchto mechanizmov budú ďalšie kolá financovania právne možné, ale môžu zásadne oslabiť pozíciu jednej zo strán (často zakladateľov).
4.3. Vesting podielov zakladateľov
Najmä pri start‑upoch investori trvajú na tom, aby si zakladatelia „odslúžili“ svoj podiel v čase (tzv. vesting) – typicky tak, že zakladateľ postupne nadobúda plný nárok na svoj podiel alebo jeho časť len vtedy, ak vo firme určitý čas pôsobí alebo splní definované míľniky. Hoci vesting nie je v Obchodnom zákonníku výslovne upravený, je možné ho dohodnúť v investičnej a spoločníckej/akcionárskej zmluve pri rešpektovaní kogentných ustanovení o obchodnom podiele a o zmenách spoločenskej zmluvy (§ 114, § 141 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka).
- Hlasovacie práva: Kto rozhoduje o kľúčových otázkach
5.1. Bežné vs. posilnené hlasovacie práva investora
Základom postavenia spoločníka sú jeho hlasovacie práva na valnom zhromaždení – právo podieľať sa na riadení spoločnosti, na kontrole a na rozhodovaní o základných otázkach (§ 127 ods. 2, § 122 Obchodného zákonníka). V praxi sa pri investoroch často dojednávajú:
- podiel na hlasovacích právach, ktorý sa nezhoduje presne s podielom na základnom imaní (napr. priority v hlasovaní),
- osobitné hlasovacie práva viazané na určitú triedu podielov/akcií,
- právo nominovať člena štatutárneho alebo kontrolného orgánu.
Najvyšší súd SR zdôraznil, že nie všetky práva spoločníka sú viazané na úplné splatenie vkladu; pri viacerých právach (napr. právo podieľať sa na riadení a kontrole, na informácie či na podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia) zákon nepožaduje úplné splatenie vkladu (§ 122, § 127 Obchodného zákonníka; Najvyšší súd SR, rozsudok sp. zn. 2Obdo/94/2021). To je dôležité pri štruktúrovaní vstupu investora formou čiastočne splateného vkladu.
5.2. Veto práva a zoznam vyhradených rozhodnutí
Bežnou súčasťou investičných zmlúv je zoznam tzv. vyhradených rozhodnutí, pri ktorých je potrebný súhlas investora (právo veta), hoci by inak postačovala väčšina hlasov. Typicky ide o:
- zmenu spoločenskej zmluvy/stanov,
- zvýšenie alebo zníženie základného imania,
- prijatie ďalšieho investora alebo prevod významného obchodného podielu,
- zadlženie spoločnosti nad určitý limit,
- predaj podstatnej časti majetku spoločnosti.
Takéto mechanizmy musia byť zosúladené s pravidlami o zmene spoločenskej zmluvy, pri ktorej sa na rozšírenie povinností alebo obmedzenie práv spoločníkov dotknutých zmenou vyžaduje ich súhlas (§ 141 ods. 2 Obchodného zákonníka). Nevyhnutné je premietnuť základné pravidlá aj do samotnej spoločenskej zmluvy alebo stanov, inak bude investor pri ochrane svojich práv odkázaný len na zmluvnú zodpovednosť.
5.3. Menšinová ochrana vs. paralyzovanie firmy
Cieľom investičnej zmluvy by nemalo byť paralyzovať každodenné riadenie firmy. Príliš široké právo veta môže viesť k stavu, keď bude potrebný súhlas investora aj pri bežných rozhodnutiach, čo výrazne spomalí podnikanie. Na druhej strane, ak zmluva neobsahuje žiadne osobitné práva, investor je často odkázaný len na všeobecnú ochranu menšinových spoločníkov, ktorá pri konfliktných partneroch nemusí byť dostatočná.
Vyvážené nastavenie hlasovacích práv a práva veta je pritom kľúčové aj z pohľadu štatutárnych orgánov – tie musia konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov; táto povinnosť sa výslovne vzťahuje aj na osoby, ktoré fakticky vykonávajú pôsobnosť štatutárneho orgánu bez formálneho vymenovania (§ 66 ods. 7 Obchodného zákonníka).
- Exit investora: Ako dopredu upraviť odchod a predaj podielu
6.1. Základné scenáre exitu
Investičná zmluva by mala už pri vstupe investora počítať s jeho odchodom (exitom).
Typickými scenármi sú:
- predaj obchodného podielu alebo akcií tretej osobe (trade sale),
- predaj väčšiemu hráčovi (strategickému investorovi),
- odkúpenie podielu zo strany zakladateľov (buy‑back),
- v ideálnom prípade vstup na burzu (IPO).
Bez zmluvnej úpravy sa predaj podielu riadi len všeobecnou úpravou prevodu obchodného podielu – písomná zmluva, osvedčené podpisy, prípadný súhlas valného zhromaždenia a účinky voči spoločnosti po doručení zmluvy (§ 115 Obchodného zákonníka). Vznikajú tak riziká blokovania exitu zo strany iných spoločníkov.
6.2. Tag‑along a drag‑along práva
V medzinárodnej praxi sa na riešenie situácií, keď väčšinový spoločník predáva svoj podiel, používajú najmä dve typy práv:
- tag‑along (spolupredaj) – právo menšinového investora „pridať sa“ k predaju za rovnakých podmienok,
- drag‑along (nútený spolupredaj) – právo väčšinového vlastníka „vytiahnuť“ menšinu do predaja, ak sa predáva určitý podiel firmy.
Takéto práva nie sú výslovne upravené v Obchodnom zákonníku, no možno ich dohodnúť v spoločníckej/akcionárskej zmluve a premietnuť aspoň v základných črtách do spoločenskej zmluvy, inak bude ich presadzovanie voči tretím osobám problematické. Pri tvorbe týchto klauzúl je nevyhnutné rešpektovať kogentné pravidlá o prevode obchodného podielu a účinkoch prevodu (§ 115 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka).
6.3. Mechanizmus ocenenia pri exite
Kľúčovým prvkom exitu je ocenenie podielu. Strany môžu zvoliť:
- trhovú cenu určenú nezávislým znalcom,
- vopred stanovený vzorec (násobok EBITDA, tržieb a pod.),
- kombináciu, pri ktorej znalec aplikuje dohodnutý vzorec.
Judikatúra Najvyššieho súdu SR v oblasti nepeňažných vkladov zdôrazňuje význam znaleckého ocenenia majetku vnášaného do spoločnosti, keďže vklad musí mať preukázateľnú majetkovú hodnotu a musí byť prevoditeľný; bez toho by neplnil funkciu majetkového substrátu základného imania a nechránil veriteľov (Najvyšší súd SR, uznesenie sp. zn. 4Obdo/70/2022).
Podobná logika platí aj pri ocenení podielu pri exite – nekonkrétne ustanovenie typu „na cene sa dohodneme neskôr“ je v praxi receptom na dlhý spor.
- Kľúčové ustanovenia investičnej zmluvy
7.1. Strany a účel investície
Investičná zmluva by mala presne identifikovať všetky zúčastnené subjekty (investor, existujúci spoločníci, spoločnosť) a účel investície – napríklad financovanie expanzie, vývoja produktu alebo refinancovanie záväzkov. Tieto východiská majú význam aj pri posudzovaní toho, či štatutárny orgán konal v súlade so záujmami spoločnosti a spoločníkov.
7.2. Výška investície a harmonogram jej uvoľnenia
Zmluva má jasne stanoviť výšku investície, spôsob jej poskytnutia (vklad do základného imania, pôžička, konvertibilný úver), lehoty a podmienky čerpania. Pri tzv. tranžovaní investície (uvoľňovanie v niekoľkých častiach) treba definovať míľniky, pri ktorých má investor povinnosť alebo právo poskytnúť ďalšie tranže, aby sa predišlo sporom o „neoprávnené“ zadržanie ďalších častí investície.
7.3. Práva a povinnosti strán počas trvania investície
Investičná zmluva zvykne obsahovať ustanovenia o:
- informačnej povinnosti spoločnosti (pravidelné reporty, účtovné závierky, rozpočty),
- právach investora nazrieť do účtovníctva a ďalších dokumentov,
- obmedzeniach pri prijímaní určitých rozhodnutí bez súhlasu investora (vyhradené rozhodnutia).
Tieto klauzuly nadväzujú na všeobecné právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a na podieľanie sa na jej riadení (§ 122 ods. 2, § 127 ods. 2 Obchodného zákonníka; Najvyšší súd SR, rozsudok sp. zn. 2Obdo/94/2021).
7.4. Ochranné doložky
Medzi najčastejšie ochranné ustanovenia patria:
- konkurenčný zákaz pre zakladateľov a kľúčové osoby,
- doložky o mlčanlivosti a ochrane dôverných informácií (NDA),
- záruky a vyhlásenia zakladateľov a spoločnosti o stave spoločnosti (napr. že spoločnosť nemá skryté dlhy, vedie riadne účtovníctvo, nevedú sa proti nej súdne spory a pod.).
Porušenie týchto záruk môže zakladať zodpovednosť za škodu alebo právo investora odstúpiť od zmluvy. Pri formulovaní záruk treba rešpektovať aj povinnosť štatutárov konať s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konajú v prospech spoločnosti (§ 66 a § 66aa Obchodného zákonníka, v znení zákona č. 264/2017 Z. z.).
7.5. Úprava exitu v investičnej zmluve
Mechanizmy tag‑along, drag‑along, právo na odpredaj podielu späť spoločnosti alebo zakladateľom či povinný buy‑back pri určitých udalostiach (napr. porušenie kľúčových povinností) by mali byť podrobne upravené priamo v investičnej zmluve, prípadne v samostatnej spoločníckej/akcionárskej dohode, ktorá na ňu nadväzuje. Zároveň je potrebné zabezpečiť, aby spoločenská zmluva nebránila realizácii týchto práv – napríklad nevhodnou obmedzujúcou formuláciou prevoditeľnosti obchodného podielu (§ 115 Obchodného zákonníka).
- Najčastejšie chyby zakladateľov pri vstupe investora
V praxi sa opakujú najmä tieto chyby:
Prvou chybou je podpis jednoduchej, krátkej investičnej zmluvy bez prepojenia na spoločenskú zmluvu a bez právnej analýzy. Takáto zmluva často neobsahuje riešenia pre prípad konfliktu, odchodu zakladateľa či exitu investora. Druhou chybou je prijatie peňazí od investora ešte pred úplným nastavením zmluvných vzťahov a vykonaním potrebných zmien v obchodnom registri – následné „doháňanie“ dokumentácie môže byť veľmi náročné a právne neisté.
Často sa tiež zanedbáva zosúladenie investičnej zmluvy s kogentnými ustanoveniami Obchodného zákonníka o vkladoch, obchodnom podiele a ochrane veriteľov. Zákon napríklad podrobne upravuje splácanie vkladu, dôsledky omeškania, možnosť vylúčenia spoločníka pri nesplnení vkladovej povinnosti a následné nakladanie s obchodným podielom (§ 113 až 116 Obchodného zákonníka). Nesprávne navrhnuté investičné štruktúry môžu tieto pravidlá obísť len zdanlivo, čo neskôr vedie k sporom, prípadne až k zrušeniu spoločnosti.
Ďalšou častou chybou je ignorovanie otázok ocenenia nepeňažných vkladov – súdna prax zdôrazňuje, že nepeňažný vklad musí mať určiteľnú majetkovú hodnotu, musí byť prevoditeľný a primerane ocenený znalcom; inak nevytvorí majetkový substrát základného imania a ohrozí veriteľov (Najvyšší súd SR, uznesenie sp. zn. 4Obdo/70/2022). Podobné riziká vznikajú aj pri exitoch investora bez jasne dohodnutého mechanizmu ocenenia.
- Zhrnutie a kedy osloviť advokáta
Vstup investora je vždy viac než len „prísun peňazí“. Ide o zásadnú zmenu v štruktúre vlastníctva, riadenia a budúceho smerovania firmy. Kľúčové je jasne a dopredu nastaviť tri oblasti:
- podiely – kto aký podiel vlastní dnes, ako sa môžu zmeniť pri ďalších kolách,
- hlasovacie práva – kto o čom rozhoduje a aké má ktorá strana veto práva,
- exit – za akých podmienok môže a musí investor či zakladatelia z firmy odísť a ako sa určí cena podielu.
Slovenská legislatíva poskytuje rámec pre vklady, obchodné podiely, prevody podielov, zvyšovanie a znižovanie základného imania, ako aj pre práva a povinnosti spoločníkov a štatutárnych orgánov (najmä Obchodný zákonník). Súdna prax Najvyššieho súdu SR poukazuje na rozdiel medzi vkladom a obchodným podielom, na to, že nie všetky práva spoločníka sú viazané na plné splatenie vkladu, a na prísne požiadavky pri nepeňažných vkladoch a pri ochrane veriteľov (Najvyšší súd SR, rozsudok sp. zn. 2Obdo/94/2021; uznesenie sp. zn. 4Obdo/70/2022).
Pri nastavovaní investičnej zmluvy a súvisiacej dokumentácie (zmeny spoločenskej zmluvy, zmluvy o prevode podielov, akcionárske/spoločnícke dohody) sa preto oplatí spolupracovať s advokátom, ktorý:
- zohľadní kogentné pravidlá Obchodného zákonníka a súdnu prax,
- nastaví vyvážené vzťahy medzi investorom a zakladateľmi,
- a zároveň minimalizuje riziká budúcich sporov či zodpovednosti štatutárov.
Dobre pripravená investičná štruktúra a zmluvná dokumentácia síce niečo stojí, ale vo väčšine prípadov je to len zlomok toho, čo by stáli budúce spory o podiely, hlasovacie práva či cenu pri exite.