Jurek, advokátska kancelária, s.r.o.
Blaha, Erben & Partneri

JUDr. Dalibor Vyhnálik, PhD.
 Mostová 2, 811 02  Bratislava, Slovakia
Tel:   +421 2 592 28 151, +421 911 400 388

jurek@jurek.sk

 Abstrakt

Článok sa zaoberá zmluvnými sankciami a zmluvným obmedzovaním zodpovednosti v obchodných zmluvách z pohľadu slovenského práva, európskej úpravy a komparatívnych poznatkov z nemeckého a anglického práva. Vychádza z tézy, že zmluvná pokuta, úroky z omeškania, paušálne náhrady nákladov a limity zodpovednosti sú jednou z najrizikovejších častí B2B kontraktov, keďže balansujú na hrane medzi legitímnym riadením rizika a neprimeraným, prípadne neplatným zásahom do práv dlžníka. Text analyzuje právny rámec slovenského Obchodného zákonníka, osobitných predpisov a judikatúry, upozorňuje na vplyv smernice 2011/7/EÚ o oneskorených platbách a judikatúry Súdneho dvora EÚ k neprijateľným podmienkam, a porovnáva slovenský prístup s civilnoprávnymi modelmi (clause pénale, Vertragsstrafe) a anglickou doktrínou „penalty clauses“ po rozsudku Cavendish Square Holding BV v. Makdessi / ParkingEye v. Beavis. Praktickým výstupom je sankčný test (proporcionalita – kumulácia – vyjednávacia pozícia – vymáhateľnosť – insolvenčný dopad), ktorý môže slúžiť ako nástroj pre tvorbu a revíziu sankčných klauzúl v obchodných zmluvách. Práve na sankčných a zodpovednostných klauzulách sa v praxi najvýraznejšie ukazuje, že samotné znenie zákona podnikateľovi nestačí – rozhodujú aj európske smernice, judikatúra Súdneho dvora EÚ a slovenské súdne rozhodnutia, ktoré mnohí adresáti právnej úpravy vôbec nesledujú. Kvalitná zmluvná dokumentácia, vypracovaná advokátom, ktorý tieto súvislosti pozná a priebežne sleduje, sa preto stáva jedným z kľúčových nástrojov riadenia podnikateľského rizika.

Kľúčové slová: zmluvná pokuta; zmluvné obmedzenie zodpovednosti; úroky z omeškania; paušálna náhrada nákladov; nekalé podmienky; poctivý obchodný styk

Abstract

The article examines contractual sanctions and contractual limitations of liability in commercial contracts from the perspective of Slovak law, EU law and comparative insights from German and English law. It argues that contractual penalties, default interest, flat-rate compensation of recovery costs and liability caps are among the most legally risky clauses in B2B contracts, as they lie on the borderline between legitimate risk management and disproportionate or even invalid interference with the debtor’s rights. The paper analyses the legal framework of the Slovak Commercial Code, special statutes and case law, highlights the impact of Directive 2011/7/EU on late payment and the case law of the Court of Justice of the EU on unfair terms, and compares the Slovak approach with civil law models (clause pénale, Vertragsstrafe) and the English penalty clause doctrine after Cavendish Square Holding BV v. Makdessi / ParkingEye v. Beavis. Its practical outcome is a “sanction test” (proportionality – cumulation – bargaining power – enforceability – insolvency impact) designed as a tool for drafting and reviewing sanction clauses in commercial contracts. From a practical business perspective, this contribution illustrates why high‑quality contract drafting and continuous monitoring of both Slovak and European case law has become indispensable for entrepreneurs wishing to manage their contractual risk effectively.

Keywords: contractual penalty; limitation of liability; default interest; flat-rate recovery costs; penalty clause; unfair terms; good faith;

1. Úvod: zmluvné sankcie ako „najnebezpečnejšia“ časť obchodnej zmluvy

Zmluvné sankcie tvoria v obchodných zmluvách osobitnú kategóriu dojednaní, ktoré na jednej strane umožňujú efektívne riadenie zmluvných rizík, na druhej strane však často predstavujú najspornejšiu časť kontraktu. Zmluvná pokuta, úroky z omeškania, paušálne náhrady nákladov spojených s vymáhaním, zmluvné obmedzenie alebo vylúčenie zodpovednosti, ako aj rôzne formy paušalizovanej náhrady škody, sú inštitúty, ktoré v sebe kumulujú silný ekonomický a právny účinok. Z pohľadu podnikateľskej praxe pritom nejde o okrajovú otázku: pri dobre nastavenej zmluve sú sankčné klauzuly nástrojom kontroly rizika, pri zle nastavenej zmluve sa stávajú jedným z hlavných zdrojov sporu a nákladov na jeho vedenie. Pre podnikateľov pritom často nejde „len“ o jednorazový spor, ale o ohrozenie celého obchodného modelu, cash-flow a reputácie – teda oblastí, v ktorých kvalita právnej dokumentácie priamo vplýva na hodnotu firmy.

Právna doktrína už dlhší čas upozorňuje, že prísne odmietanie sankčných klauzúl, typické pre klasickú common law doktrínu, je z hľadiska efektívnosti diskutabilné a civilnoprávne systémy, ktoré sankcie v zásade rešpektujú a selektívne zasahujú len proti zjavne neprimeraným situáciám lepšie zodpovedajú potrebám moderného obchodu, čo sa odráža aj v slovenskej civilistickej a obchodnoprávnej literatúre pri výklade ustanovení o zmluvnej pokute, náhrade škody a limite zodpovednosti. Zároveň však platí, že „drakonické“ sankcie, ktoré nemajú reálny vzťah k hodnote zabezpečovanej povinnosti a ekonomicky ospravedlniteľnému riziku, sa v praxi ukazujú ako vysoko rizikové – či už z hľadiska moderácie zo strany súdu, alebo z hľadiska ich postavenia v konkurze. Na slovenskej úrovni tento prístup osobitne rozpracovala Oľga Ovečková, ktorá pri výklade zmluvnej pokuty dlhodobo zdôrazňuje jej preventívnu, sankčnú aj paušalizačnú funkciu a potrebu posudzovať ju v širšom kontexte konkrétneho obchodného prípadu, nie izolovane len cez nominálnu výšku dohodnutej sumy.

Cieľom článku je preto ukázať, kde leží hranica medzi legitímnym riadením zmluvného rizika a neprimeraným zásahom do práv dlžníka, a to cez prizmu slovenskej úpravy, európskeho rámca a komparatívnych poznatkov z Nemecka a Spojeného kráľovstva. Zároveň však pôjde aj o praktickú otázku dobrej obchodnej zmluvy: podnikateľ spravidla nepotrebuje „tvrdú“ klauzulu za každú cenu, ale takú klauzulu, ktorá obstojí pri rokovaní, v spore aj pri ekonomickom teste proporcionality.  Advokát, ktorý vedie klienta týmto procesom a pri tvorbe sankčných klauzúl systematicky zohľadňuje aj európsku a medzinárodnú rozhodovaciu prax, poskytuje klientovi konkrétnu konkurenčnú výhodu.

2. Právny rámec sankcií a zodpovednosti v slovenskom práve

Zmluvné sankcie a zmluvné obmedzenie zodpovednosti nemožno posudzovať izolovane, ale vždy v kontexte celkového konštrukčného rámca zodpovednosti za škodu v slovenskom práve a hraníc zmluvnej autonómie strán. V tejto kapitole sa preto najskôr načrtávajú všeobecné princípy (zásada plnej náhrady škody, zmluvná voľnosť a jej limity), na ktoré nadväzuje úprava zmluvnej pokuty, úrokov z omeškania, paušálnych náhrad a zmluvného obmedzovania zodpovednosti v osobitných sektoroch. Takto vytvorený základ je kľúčový pre neskoršie posudzovanie primeranosti konkrétnych sankčných klauzúl v obchodných zmluvách.

2.1 Zásada plnej náhrady škody, zmluvná autonómia a ochranné limity

Základným východiskom slovenskej úpravy je zásada plnej náhrady škody, podľa ktorej má poškodený právo na uvedenie do takého majetkového postavenia, v akom by bol, keby nedošlo k porušeniu povinnosti. Zároveň však platí zásada zmluvnej autonómie, ktorá umožňuje stranám záväzku dohodnúť osobitné sankčné mechanizmy a v určitom rozsahu aj limity zodpovednosti. Tieto možnosti sú obmedzené generálnymi klauzulami dobrých mravov, poctivého obchodného styku a zákazu zneužitia práva, ako aj kogentnými ustanoveniami osobitných zákonov. Pre prax to znamená, že text zákona je len východiskom – konečný obsah práv a povinností strán je vo veľkej miere výsledkom ich zmluvnej tvorby a schopnosti predvídať riziká.

V obchodnoprávnych vzťahoch Obchodný zákonník vychádza z predpokladu vyššej profesionality strán a posilnenej zmluvnej slobody, no zároveň výslovne upravuje moderáciu neprimeranej zmluvnej pokuty a reaguje na európske požiadavky ochrany veriteľov pred oneskorenými platbami, vrátane zákazu „nekalých zmluvných podmienok“ a „nekalej obchodnej praxe“ pri dojednávaní splatnosti, úrokov z omeškania a paušálnych náhrad. Do reálneho fungovania zmluvných sankcií preto nezasahuje len slovenský zákonodarca, ale aj európsky normotvorca a judikatúra Súdneho dvora EÚ – a práve tieto vplyvy podnikatelia bez špecializovaného právneho poradenstva často vôbec nezohľadňujú.

Na tieto východiská nadväzuje aj slovenská literatúra, ktorá pri výklade obchodnoprávnej zodpovednosti zdôrazňuje jednotu všeobecnej koncepcie náhrady škody podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka a význam dispozitívnych pravidiel pri tvorbe vlastných „zmluvných režimov“ strán. Osobitne sa pritom poukazuje na to, že práve v obchodnom práve je potrebné zohľadniť nielen text zmluvy, ale aj jej ekonomický účel, rozdelenie rizík medzi stranami a to, či zmluvná sankcia ešte podporuje plnenie, alebo už neprimerane deformuje rovnováhu kontraktu. (Porov. Ovečková, 2024; Ovečková, 2020.) Pre advokátsku prax to znamená nárok na vyšší stupeň expertízy – advokát musí rozumieť nielen norme, ale aj tomu, ako sa na jej pozadí mení ekonomická rovnováha vzťahu klienta s jeho zmluvnými partnermi.

2.2 Zmluvná pokuta a moderácia neprimeraných sankcií

Zmluvná pokuta je v slovenskom obchodnom práve klasickým inštitútom zabezpečenia záväzku. Obchodný zákonník výslovne stanovuje, že okolnosti vylučujúce zodpovednosť (vyššia moc) nemajú na povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vplyv, ak sa strany nedohodli inak, a že odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie už vzniknutej pokuty. Zároveň však v § 301 priznáva súdu právo znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, až do výšky škody vzniknutej do vydania rozhodnutia.

Právna prax zdôrazňuje význam proporcionality medzi výškou pokuty, hodnotou zabezpečovaného záväzku, dĺžkou a intenzitou porušenia a pomermi strán. Ide fakticky o kontinentálnu obdobu testu, ktorý v anglickom práve po rozsudku Cavendish/Makdessi skúma, či má veriteľ legitímny záujem na takej sankcii a či jej intenzita nie je zjavne neprimeraná. V slovenskej judikatúre sa táto úvaha prejavuje pomerne jasne: pri použití § 301 ObZ nemožno vychádzať z jediného mechanického kritéria, ale z celého súboru okolností konkrétneho prípadu.

Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1 Obdo V 93/2004 výslovne uviedol, že priznanie zmluvnej pokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k neodôvodnenému majetkovému prospechu oprávneného a vo vzťahu k povinnému by išlo o neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu. Tento záver je pre obchodnú prax mimoriadne dôležitý: podnikateľský charakter zmluvy sám osebe ešte neznamená, že súd ponechá v platnosti akúkoľvek „tvrdú“ sankciu. 

Na druhej strane, rozhodnutie sp. zn. 2 Obdo/39/2010 ukazuje, že moderácia zmluvnej pokuty nemá byť automatická ani formalistická. Najvyšší súd SR v ňom kritizoval prístup, ktorý neprimeranosť vyvodzoval len z prepočtu dennej sadzby na ročné percento, a zdôraznil, že súd musí prihliadať kumulatívne na hodnotu aj význam zabezpečovanej povinnosti, na spôsob zapracovania pokuty do zmluvy, jej reciprocitu a ďalšie relevantné okolnosti prípadu. Pre podnikateľov je to podstatný odkaz: nie každá „vysoká“ pokuta je nevyhnutne neprimeraná a nie každá „tvrdá“ klauzula je automaticky neplatná.

Aktuálne je aj rozhodnutie sp. zn. 5 Obdo/14/2023, v ktorom dovolací súd pracoval s úvahou, že zmluvná pokuta 500 000 eur môže byť absolútne neplatná, ak je v príkrom rozpore s hodnotou zabezpečovanej povinnosti a odporuje dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku. Z hľadiska marketingového posolstva voči podnikateľskej klientele ide o silný argument: kvalitná zmluvná dokumentácia nespočíva v maximalizácii sankcie, ale v jej obhájiteľnosti. Úlohou advokáta je preto klienta nasmerovať od „drakonických“ či formulárových ustanovení k takým sankčným mechanizmom, ktoré budú pri prípadnom spore aj skutočne vymáhateľné.

2.3 Úroky z omeškania, paušálne náhrady a nekalé podmienky

Pri omeškaní s peňažným plnením vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania, ktorých výška môže byť dohodnutá, inak sa uplatní zákonná sadzba. Implementáciou smernice 2011/7/EÚ bol systém doplnený o paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a o osobitnú úpravu nekalých zmluvných podmienok a nekalej obchodnej praxe pri dojednávaní splatnosti, úrokov a paušálnych náhrad. Za nekalú sa považuje najmä podmienka, ktorá úplne vylučuje vznik nároku veriteľa na úroky alebo paušálnu náhradu, alebo ho zbavuje týchto nárokov ešte pred porušením povinnosti.

Ide o pozoruhodný príklad, ako európske právo chráni veriteľa v podnikateľskom prostredí pred extrémnym posilnením pozície dlžníka. V rámci posudzovania primeranosti sankcií tak už nejde len o ochranu dlžníka pred „drakonickou“ sankciou, ale aj o ochranu veriteľa pred zmluvnou praxou, ktorá by mu fakticky odnímala zákonom garantované nástroje (Nordin, 2014). Podnikateľ, ktorý pri nastavovaní platobných podmienok vychádza len z domácej právnej úpravy, tak môže prehliadnuť riziko, že jeho klauzuly budú v rozpore s európskymi štandardmi, a teda v konečnom dôsledku nevymáhateľné alebo spochybniteľné.

Na slovenskej úrovni sa problematike nekalých podmienok a zmluvných pokút venuje aj spotrebiteľská a obchodnoprávna doktrína, ktorá upozorňuje na paralely medzi režimom neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a „nekalými“ dojednaniami v podnikateľských vzťahoch, najmä pri kombinácii zmluvnej pokuty, úrokov a ďalších sankcií. (R. Šťastová – J. Vozár, Limity uplatňovania zmluvnej pokuty v spotrebiteľských zmluvách, Súkromné právo, 2023, č. 1.)

Slovenská judikatúra zároveň poskytuje dôležitú interpretačnú oporu aj pre otázku transparentnosti zmluvných ustanovení. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 243/07 zdôraznil, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa ako spravodlivé vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil. Hoci toto východisko vzniklo mimo čisto obchodnoprávneho sporu o zmluvnú pokutu, v obchodnej praxi má priamy dopad najmä pri zle formulovaných sankčných a zodpovednostných klauzulách, ktoré si silnejšia strana pripravuje jednostranne do svojich vzorov. Aj preto je pri používaní štandardných „template“ zmlúv, často preberaných zo zahraničia alebo z internetu, mimoriadne dôležité, aby ich posúdil advokát so znalosťou aktuálnej judikatúry.

2.4 Zmluvné obmedzenie zodpovednosti a osobitné sektory

Možnosť zmluvného obmedzenia či vylúčenia zodpovednosti vo vzťahoch medzi podnikateľmi je v slovenskom práve principiálne akceptovaná, ale limitovaná. Neprípustné je najmä vylúčenie zodpovednosti za úmyselné a hrubo nedbanlivé porušenia a za ujmu na zdraví; takéto dojednania by pravdepodobne narážali na dobré mravy a poctivý obchodný styk. V osobitných sektoroch sa navyše uplatňujú špecifické kogentné limity, ako napríklad minimálne hranice zodpovednosti cestovnej kancelárie v práve zájazdov alebo maximálna výška zmluvnej pokuty voči domácnostiam v energetike.

Hoci tieto predpisy smerujú primárne k ochrane spotrebiteľov, vnášajú do právneho poriadku jasné hodnotové východisko, ktoré má presah aj do B2B prostredia: zodpovednosť nemožno zmluvne redukovať pod určitú „jadrovú“ úroveň, najmä pokiaľ ide o kvalifikované porušenia a ujmu na chránené záujmy. Aj v podnikateľských vzťahoch preto platí, že zmluvná voľnosť nie je bezhraničná a že súd bude skúmať nielen text klauzuly, ale aj jej reálny účinok. Rozhodnutie sp. zn. 5 Obdo/14/2023 je v tomto smere výstražné práve preto, že aj medzi podnikateľmi môže byť sankčné dojednanie posúdené ako rozporné s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, ak sa dostane do príkrom nepomeru k zabezpečovanej povinnosti. Kto pri nastavovaní limitov zodpovednosti vychádza len z „bežnej praxe v odvetví“ bez právnej analýzy, vystavuje sa riziku, že kľúčové ustanovenia jeho zmlúv budú v rozhodujúcom momente neplatné alebo zúžené súdnou interpretáciou.

3. Typológia sankčných a zodpovednostných klauzúl v obchodnej praxi

V slovenskej zmluvnej praxi možno identifikovať viacero opakujúcich sa typov sankčných a zodpovednostných klauzúl. V oblasti plnenia včas ide najmä o zmluvné pokuty za omeškanie s dodávkou tovaru, vykonaním diela alebo s úhradou ceny. Takéto pokuty sú často koncipované ako denné alebo percentuálne sankcie, ktoré majú súčasne motivačný aj paušalizačný efekt – nahrádzajú alebo dopĺňajú nárok na náhradu škody z omeškania, ktorú by inak bolo potrebné dokazovať.

Ďalšiu skupinu tvoria sankcie viazané na kvalitu a integritu plnenia, najmä v IT, outsourcingu a technických odvetviach. Ide napríklad o pokuty za nedodržanie parametrov SLA, za chyby v softvéri, za nedodržanie bezpečnostných štandardov alebo ESG záväzkov. Tieto sankcie často reflektujú, že reálna škoda môže spočívať aj v reputačnej ujme či v sankciách zo strany regulátora, ktoré sa ťažko presne kvantifikujú.

Osobitnú kategóriu predstavujú zmluvné pokuty za porušenie povinností ochrany informácií, know‑how a práv duševného vlastníctva, ako aj za porušenie exkluzivity a konkurenčných zákazov. Tu sa v praxi objavujú veľmi vysoké sankcie odôvodňované tým, že ide o jadrové aktíva podnikateľa (značka, softvér, technológia, obchodné tajomstvo). Súdy však aj v týchto prípadoch posudzujú, či existuje reálny vzťah medzi výškou pokuty a hodnotou chráneného záujmu, a či sankcia nepredstavuje neprimeraný odstrašujúci mechanizmus.

Napokon, v zmluvách s medzinárodným prvkom sa často objavujú klauzuly paušalizovanej náhrady škody („liquidated damages“), prebrané z anglosaskej praxe. Z hľadiska slovenského práva je pritom dôležité, že ich právna kvalifikácia nezávisí od označenia – rozhoduje ich funkcia. Ak plnia typickú funkciu zmluvnej pokuty, budú posudzované podľa kritérií Obchodného zákonníka vrátane možnosti moderácie.

Z pohľadu klienta advokátskej kancelárie je dôležité pochopiť, že problémom spravidla nie je samotná existencia sankcie, ale jej odtrhnutie od obchodnej reality konkrétneho projektu – a práve tu vzniká najviac sporov, ktorým sa dalo predísť už pri príprave zmluvy. Praktické skúsenosti autora z revízií zmlúv pre domácich aj zahraničných klientov ukazujú, že mnohé spory majú spoločného menovateľa: sankčná klauzula bola „prebratá“ z iného projektu alebo vzoru bez prispôsobenia slovenskému právu, európskym pravidlám a špecifikám konkrétneho obchodu.

4. Najčastejšie chyby v slovenskej praxi a reakcia judikatúry

V slovenskej praxi sa opakovane vyskytuje niekoľko typických chýb pri tvorbe sankčných klauzúl. Nejde pritom len o teoretické výhrady doktríny, ale o problémy, ktoré sa opakovane vracajú v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR: neprimeraná výška pokuty, mechanické posudzovanie jej primeranosti bez ohľadu na význam zabezpečovanej povinnosti, netransparentné znenie klauzuly alebo jej zjavný nepomer k skutočne zabezpečovanému záujmu. 

Prvou je koncipovanie zmluvných pokút v extrémne vysokej výške bez väzby na hodnotu zabezpečovaného záväzku a reálne predvídateľnú škodu. Súd potom pri aplikácii § 301 ObZ pristupuje k výraznej moderácii, čím sa pôvodný „odstrašujúci efekt“ premení na relatívne bežnú sankciu. Presne tento typ argumentácie možno vidieť v judikáte 1 Obdo V 93/2004, podľa ktorého by priznanie sankcie mnohonásobne prevyšujúcej zabezpečené právo viedlo k neodôvodnenému majetkovému prospechu veriteľa. Ešte ďalej ide rozhodnutie 5 Obdo/14/2023, kde sa pracovalo už so záverom o absolútnej neplatnosti dojednania pre jeho príkrom nepomere k hodnote zabezpečovanej povinnosti. 

Druhou častou chybou je nekoncepčná kumulácia sankcií: zmluva obsahuje zmluvnú pokutu, úroky z omeškania, paušálnu náhradu nákladov v zmysle obchodného práva a všeobecnú náhradu škody, bez toho, aby bol jasne definovaný ich vzájomný vzťah. Pri uplatnení všetkých nárokov súčasne môže výsledná záťaž presiahnuť hranicu primeranosti. V takýchto prípadoch súdy pri výklade zmluvy hľadajú, či strany skutočne mali v úmysle kumulatívne sankcie, alebo či niektoré z nich nenahrádzajú iné. Aj slovenská doktrína tu presvedčivo upozorňuje, že vzťah medzi zmluvnou pokutou a náhradou škody nemožno ponechať v texte zmluvy „napoly dopovedaný“, pretože práve tento priestor následne vypĺňa sporový výklad.

Tretím problémom je nedostatočná väzba medzi sankciou a chráneným záujmom pri NDA, IP a konkurenčných doložkách. Hoci v týchto oblastiach je vyššia sankcia ekonomicky ospravedlniteľná, jej úplná odtrhnutosť od hodnoty know‑how, diela alebo obchodného tajomstva môže viesť k jej moderácii alebo čiastočnej neplatnosti. Z pohľadu podnikateľskej klientely ide o častý omyl: práve pri „jadrových“ klauzulách sa niekedy najviac precení suma a podcení sa právna obhájiteľnosť jej výšky.

Štvrtým okruhom chýb sú všeobecné klauzuly úplného vylúčenia zodpovednosti, ktoré nerešpektujú kogentné limity ani mantinely vymedzené judikatúrou (úmysel, hrubá nedbanlivosť, ujma na zdraví). Takéto ustanovenia bývajú súdmi buď vykladané reštriktívne, alebo považované za čiastočne neplatné. V tomto smere sa slovenský prístup zbližuje s európskymi trendmi a modelovými pravidlami. Ak je navyše text takejto klauzuly nejasný alebo viacvýznamový, do hry vstupuje aj interpretačné pravidlo formulované Ústavným súdom SR v náleze I. ÚS 243/07, podľa ktorého sa pochybnosti nemajú vykladať v prospech autora formulárového znenia.

Všetky uvedené chyby sa v praxi prejavujú až v momente konfliktu – teda často v čase, keď sú už možnosti nápravy minimálne. Preventívna revízia zmlúv advokátskou kanceláriou, ktorá sa dlhodobo venuje problematike zmluvných sankcií a zodpovednosti, preto predstavuje podstatne lacnejší a efektívnejší nástroj ako následné spory.

5. Európsky a komparatívny rozmer primeranosti sankcií

V európskom civilnom práve sú sankčné klauzuly tradične akceptované, pričom súdy disponujú moderátornými právomocami. Francúzske právo umožňuje zníženie „clause pénale“ v prípade jej zjavnej neprimeranosti a nemecký § 343 BGB priznáva súdu podobnú diskrečnú právomoc pri Vertragsstrafe. Spoločným menovateľom je akceptácia sankčných klauzúl ako normálnej súčasti zmluvnej slobody, kombinovaná s „poistkou“ proti excesom. Slovenská judikatúra sa síce neopiera o identickú terminológiu ako anglické právo po Cavendish, ale v praktickom výsledku rieši veľmi podobné otázky: aká je hodnota zabezpečovanej povinnosti, aký je jej význam pre zmluvný vzťah a či sankcia ešte chráni oprávnený záujem veriteľa, alebo už vytvára neodôvodnený tlak na dlžníka. Práve rozhodnutia 1 Obdo V 93/2004, 2 Obdo/39/2010 a 5 Obdo/14/2023 dávajú tomuto porovnaniu pevný slovenský základ. 

Anglické právo historicky vychádzalo z odmietania „penalty clauses“ a uznávania len takých klauzúl, ktoré predstavujú „genuine pre‑estimate of loss“. V rozsudku Cavendish/Makdessi sa však Najvyšší súd odklonil od čisto kompenzačného testu a zaviedol doktrínu „legitimate interest“: rozhodujúce je, či má veriteľ legitímny záujem na takej sankcii a či nie je zjavne neprimeraná vzhľadom na tento záujem. Tento prístup priblížil common law k civilnoprávnym modelom a posilnil možnosť vynucovať aj sankcie s výrazným preventívnym prvkom

Na úrovni práva EÚ neexistuje všeobecná úprava sankčných klauzúl, avšak ochrana pred neprimeranými podmienkami sa objavuje v spotrebiteľskej oblasti (smernica 93/13/EHS) a pri oneskorených platbách (smernica 2011/7/EÚ). Judikatúra Súdneho dvora EÚ k neprijateľným podmienkam v spotrebiteľských zmluvách (Aziz, Banco Español de Crédito, Kásler) vyžaduje posudzovanie primeranosti aj z hľadiska transparentnosti a rovnováhy práv a povinností, čo má nepriamy vplyv aj na hodnotenie B2B klauzúl.

Komparatívne analýzy v technických sektoroch (najmä stavebníctvo a inžinierske zmluvy) ukazujú, že rozhodovacia prax arbitrážnych a súdnych orgánov sa v rôznych jurisdikciách približuje k spoločnému jadru: uznávať paušalizovanú náhradu škody (liquidated damages) ako legitímny nástroj, ale odmietať alebo moderovať klauzuly, ktoré sú zjavne trestné, likvidačné alebo nespájajúce sa so žiadnym rozumne identifikovateľným oprávneným záujmom veriteľa (Legal Perspective on Treatment of Delay Liquidated Damages and Penalty Clauses, 2020). Pre podnikateľa, ktorý uzatvára cezhraničné kontrakty alebo používa zahraničné vzory, je preto zásadné vedieť, ako budú jeho sankčné a zodpovednostné klauzuly čítané nielen slovenským, ale aj zahraničným súdom či rozhodcovským tribunálom – a túto predvídateľnosť mu môže poskytnúť len právnik so systematickým prehľadom o komparatívnej praxi.

6. Sankčný test pre obchodné zmluvy

Na základe uvedených východísk možno odporučiť uplatňovanie jednoduchého „sankčného testu“ pri tvorbe a revízii obchodných zmlúv: z pohľadu právnej praxe ide o jeden z najužitočnejších filtrov kvality zmluvy, pretože pomáha odhaliť problém skôr, než sa z neho stane spor. A práve v tom sa odlišuje formálne pripravená zmluva od skutočne premyslenej obchodnoprávnej dokumentácie:

1. Test proporcionality: korešponduje výška sankcie s hodnotou zabezpečovanej povinnosti, rizikovým profilom projektu a typom potenciálnej škody? Možno rozumne obhájiť aj preventívne a odstrašujúce prvky sankcie, alebo ide o čisto trestný element? Pri odpovedi na túto otázku je vhodné myslieť na závery NS SR v rozhodnutiach 1 Obdo V 93/2004 a 2 Obdo/39/2010, ktoré odmietajú tak mechanickú benevolenciu, ako aj mechanickú prísnosť pri posudzovaní primeranosti. 
2. Test kumulácie: sú vzájomné vzťahy medzi zmluvnou pokutou, úrokmi, paušálnou náhradou nákladov a náhradou škody jasne upravené? Vyhýba sa zmluva neodôvodnenej kumulácii sankcií za tú istú skutočnosť?
3. Test vyjednávacej pozície a transparentnosti: boli sankčné dojednania (klauzuly) predmetom reálneho vyjednávania medzi rovnocennými stranami, alebo ide o jednostranne predkladané podmienky? Sú formulované jasne, bez skrytých pascí a neprehľadných definícií? Ak nie, podnikateľ sa vystavuje nielen riziku sporu o výklad, ale aj riziku, že súd nejasnosť vyloží proti autorovi formulára.
4. Test vymáhateľnosti: obstojí zmluvné dojednanie pri súdnom preskúmaní z hľadiska kogentných limitov, dobrých mravov a poctivého obchodného styku? Je v súlade s európskymi štandardmi primeranosti a ochrany pred nekalými podmienkami?  Rozhodnutie 5 Obdo/14/2023 tu poskytuje veľmi praktickú odpoveď: ani vysoká obchodná hodnota vzťahu sama osebe neochráni klauzulu, ktorá je v príkrom nepomere k tomu, čo má zabezpečovať
5. Test insolvenčného a reputačného dopadu: aký význam bude mať sankcia v prípade úpadku dlžníka a ako bude pôsobiť na reputáciu veriteľa voči iným obchodným partnerom?

Takto koncipovaný test môže slúžiť ako praktický nástroj pre interné compliance a contract management oddelenia, ktoré často pracujú so štandardnými vzormi zmlúv a potrebujú rýchlo posúdiť, či konkrétna sankčná úprava spĺňa uvedené kritériá. V praxi sa osvedčuje, ak je tento test integrovaný do interných procesov klienta a zároveň priebežne konzultovaný s advokátskou kanceláriou, ktorá sleduje vývoj judikatúry a legislatívy – len tak možno zabezpečiť, že zmluvná dokumentácia nebude po niekoľkých rokoch „zastaraná“ a v rozpore s novšími rozhodnutiami súdov či európskymi pravidlami.

Záver

Zmluvné sankcie a limity zodpovednosti predstavujú v obchodných zmluvách nástroj, ktorý môže byť buď vysoko užitočný, alebo vysoko rizikový – podľa toho, ako je navrhnutý. Slovenské právo, ovplyvnené európskymi štandardmi a komparatívnymi poznatkami, umožňuje vytvoriť sankčný režim, ktorý je účinný a pritom primeraný. Kľúčom je pochopenie toho, že zmluvná pokuta, úroky z omeškania, paušálne náhrady a limity zodpovednosti nepredstavujú „formálne prívesky“ na konci zmluvy, ale jadrové ustanovenia, ktoré rozhodujú o výsledku sporu a často aj o ekonomickom výsledku projektu.  Pre moderného podnikateľa tak prestáva byť otázka „mať či nemať zmluvu“ – rozhodujúce je, či má kvalitnú, premyslenú a na mieru pripravenú zmluvu, ktorá obstojí aj v konfrontácii s európskou judikatúrou a meniacou sa praxou súdov.

Advokátska kancelária, ktorá dokáže tieto súvislosti pre klienta preložiť do konkrétnych klauzúl a procesov – vrátane zavedenia sankčného testu do zmluvnej praxe – poskytuje pridanú hodnotu ďaleko presahujúcu bežnú „kontrolu paragrafov“. V prostredí rastúcej komplexnosti vnútroštátnej aj európskej úpravy sa preventívne poradenstvo pri tvorbe sankčných klauzúl takmer vždy ukazuje ako investícia, ktorá sa vráti v podobe ušetrených nákladov na spory, zachovanej reputácie a udržateľných obchodných vzťahov. Slovenská judikatúra navyše ukazuje, že súdy v tejto oblasti postupujú čoraz precíznejšie: neskúmajú len to, či sankcia bola dohodnutá, ale aj to, či je obhájiteľná vo vzťahu k hodnote zabezpečovanej povinnosti, významu porušenia a zásadám poctivého obchodného styku. Preto platí jednoduché odporúčanie: čím zásadnejší je pre podnikateľa konkrétny obchodný vzťah, tým väčší dôraz by mal klásť na kvalitu sankčných a zodpovednostných klauzúl a na ich prípravu v spolupráci s advokátmi, ktorí sa tejto oblasti systematicky venujú.

Naša advokátska kancelária vychádza z dlhoročných skúseností s prípravou a vyjednávaním komplexných obchodných zmlúv, zastupovaním klientov v sporoch o zmluvné sankcie a zodpovednosť, ako aj zo systematického sledovania slovenskej a európskej judikatúry. V prípade záujmu o revíziu existujúcich zmluvných vzorov, nastavenie sankčného testu vo vašej spoločnosti alebo prípravu novej zmluvnej dokumentácie sa môžete obrátiť na našu advokátsku kanceláriu; radi s Vami nastavíme taký zmluvný rámec, ktorý bude právne obhájiteľný a zároveň obchodne udržateľný.

Zákony a európske predpisy

1. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Zbierka zákonov Slovenskej republiky.
2. Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Zbierka zákonov Slovenskej republiky.
3. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zbierka zákonov Slovenskej republiky.
4. Zákon č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených cestovných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zbierka zákonov Slovenskej republiky.
5. Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zbierka zákonov Slovenskej republiky.
6. Directive 2011/7/EU of the European Parliament and of the Council of 16 February 2011 on combating late payment in commercial transactions. Official Journal of the European Union L 48, 23.2.2011, p. 1–10.
7. Council Directive 93/13/EEC of 5 April 1993 on unfair terms in consumer contracts. Official Journal of the European Communities L 95, 21.4.1993, p. 29–34.

Judikatúra

1. Cavendish Square Holding BV v. Talal El Makdessi; ParkingEye Ltd v. Beavis [2015] UKSC 67 (Judgment of the Supreme Court of the United Kingdom, 2015).
2. Court of Justice of the European Union, Banco Español de Crédito SA v. Joaquín Calderón Camino, C‑618/10, ECLI:EU:C:2012:349 (Judgment of 14 June 2012).
3. Court of Justice of the European Union, Mohamed Aziz v. Caixa d’Estalvis de Catalunya, Tarragona i Manresa (Catalunyacaixa), C‑415/11, ECLI:EU:C:2013:164 (Judgment of 14 March 2013).
4. Court of Justice of the European Union, Kásler and Káslerné Rábai v. OTP Jelzálogbank Zrt., C‑26/13, ECLI:EU:C:2014:282 (Judgment of 30 April 2014).
5. Vybraná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (príklady): Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo V 93/2004; Rozsudok NS SR sp. zn. 2 Obdo 39/2010; Rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sžf 14/2012; Rozsudok NS SR sp. zn. 5 Obdo 14/2023; Rozsudok NS SR sp. zn. 6 Cdo 127/2017.

Odborná literatúra (medzinárodná a slovenská)

1. DE GEEST, Gerrit; WUYTS, Filip. Penalty clauses and liquidated damages. In: BOUCKAERT, Boudewijn; DE GEEST, Gerrit (eds.). Encyclopedia of Law and Economics. Vol. 3: The Regulation of Contracts. Cheltenham: Edward Elgar, 2000, s. 1–xx.
2. HATZIS, Aristides N. Having the cake and eating it too: efficient penalty clauses in Common and Civil contract law. International Review of Law & Economics, 2002, vol. 22, no. 4, p. 381–406. DOI: 10.1016/S0144-8188(02)00111-4.
3. MILLER, Lucinda. Penalty clauses in England and France: a comparative study. International and Comparative Law Quarterly, 2004, vol. 53, no. 1, p. 79–106. DOI: 10.1093/iclq/53.1.79.
4. NORDIN, Emily. The Penalty Clause Bias. Maastricht Journal of European and Comparative Law, 2014, vol. 21, no. 1, p. 162–183. DOI: 10.1177/1023263X1402100108.
5. Legal perspective on treatment of delay liquidated damages and penalty clauses by different jurisdictions: comparative analysis. Journal of Legal Affairs and Dispute Resolution in Engineering and Construction, 2020, vol. 12, no. 3. DOI: 10.1061/(ASCE)LA.1943-4170.0000387.
6. CHUNG, Tai‑Yeong. On the social optimality of liquidated damage clauses: an economic analysis. Journal of Law, Economics, & Organization, 1992, vol. 8, no. 2, p. 280–305.
7. GOETZ, Charles J.; SCOTT, Robert E. Liquidated damages, penalties and the just compensation principle: some notes on an enforcement model and a theory of efficient breach. Columbia Law Review, 1977, vol. 77, no. 4, p. 554–594.
8. CLARKSON, Kenneth W.; MILLER, Roger; MURPHY, Alan J. Liquidated damages versus penalties: sense or nonsense. Wisconsin Law Review, 1978, p. 351–389.
9. CALLEROS, Charles. Punitive damages, liquidated damages, and clauses pénales in contract actions: a comparative analysis of the American common law and the French Civil Code. Brooklyn Journal of International Law, 2006, vol. 32, no. 1, p. 67–119.
10. WALT, Steven. Penalty clauses and liquidated damages. In: DE GEEST, Gerrit (ed.). Contract Law and Economics. Cheltenham: Edward Elgar, 2011, p. 182–210.

Slovenská odborná literatúra.

1. OVEČKOVÁ, Oľga. Zmluvná pokuta v obchodnom práve – predpoklady a podmienky moderácie. Právny obzor, 2024, roč. 107, č. 2, s. 121–139. DOI: 10.31577/pravnyobzor.2024.2.03.
2. OVEČKOVÁ, Oľga. Zmluvná pokuta a náhrada škody v obchodnom práve. Právny obzor, 2024, roč. 107, č. 6, s. 617–633.
3. OVEČKOVÁ, Oľga. Zmluvná pokuta. Bratislava: Iura Edition, 2004.
4. OVEČKOVÁ, Renáta. Deliktná zodpovednosť za škodu v Obchodnom zákonníku (§ 757 – neriešené problémy). Právny obzor, 2020, roč. 103, č. 6, s. 532–549.
5. ŠŤASTOVÁ, Renáta; VOZÁR, Ján. Limity uplatňovania zmluvnej pokuty v spotrebiteľských zmluvách. Súkromné právo, 2023, č. 1,